Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na zákone číslo 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento zákon upravuje preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii, ako aj niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s inými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou podľa osobitného predpisu.
Zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál v súlade s aktuálnym znením Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, v rámci ktorej je ako jeden zo strategických bezpečnostných záujmov vymedzené práve účinné preverovanie zahraničných investícií z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a kontrola rizikového kapitálu.
Pred prijatím predmetného zákona Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícii z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. V platnosti bola len čiastková úprava týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“). Z pohľadu potrieb Slovenskej republiky a Európskej únie však táto úprava nie je dostatočná.
Slovenská legislatíva taktiež nedisponovala úpravou vnútroštátneho mechanizmu týkajúceho sa spolupráce s členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou podľa nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2019) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení“).
S ohľadom na uvedené sa zákonom zavádza komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky, pričom sa prihliada aj na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii.
Zákon ďalej upravuje niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení.
Východiskom pre prijatie zákona bol aktuálny vývoj a trendy v globálnom hospodárskom priestore a vzájomná otvorenosť ekonomík Európskej únie, ktoré prispeli k tomu, že aj napriek všeobecne pozitívnemu vplyvu prichádzajúcich zahraničných investícií, je nutné venovať zahraničným investíciám zvýšenú pozornosť a identifikovať ich potenciál a spôsobilosť negatívne ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Nastavenie zákona sleduje podľa dôvodovej správy jediný cieľ, ktorým je ochrana bezpečnosti a verejného poriadku, pričom sa rešpektuje otvorenosť ekonomiky Slovenskej republiky, t. j. snahou je dosiahnuť stanovený cieľ bez negatívneho vplyvu implementácie zákona na prílev zahraničných investícií.
Skutočnosť, že zavedenie funkčného mechanizmu preverovania zahraničných investícií nemá vplyv na prílev zahraničných investícií potvrdzuje aj prax členských štátov Európskej únie, ktoré svoje národné mechanizmy preverovania uplatňujú dlhodobo a ktoré nezaznamenali pokles prílevu zahraničných investícií.
V súčasnosti národnými mechanizmami preverovania disponuje väčšina členských štátov Európskej únie, pričom ostatné členské štáty ich postupne zavádzajú.
Dôležitosť zavedenia účinného komplexného mechanizmu preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku zdôraznila situácia spôsobená pandémiou COVID-19 a taktiež situácia súvisiaca s vojnou na Ukrajine. V nadväznosti na vypuknutie pandémie COVID-19 Európska komisia vydala 26. marca 2020 dodatočné usmernenia týkajúce sa preverovania priamych zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (Oznámenie Európskej komisie č. 2020/C 99 I/01), v ktorých Európska komisia o. i. vyzvala členské štáty Európskej únie, aby v plnej miere využívali svoje mechanizmy preverovania priamych zahraničných investícií s cieľom plne zohľadniť riziká vyplývajúce pre kritické infraštruktúry v oblasti zdravia, dodávky kritických vstupov a iné kritické sektory, ako sa stanovuje v právnom rámci Európskej únie.
Zároveň, Európska komisia vyzvala členské štáty Európskej únie, ktoré nemajú zavedené mechanizmy preverovania, aby takýto plnohodnotný mechanizmus zaviedli.
V nadväznosti na vojenskú agresiu na Ukrajine a reštriktívne opatrenia stanovené v nedávnych nariadeniach Rady o sankciách Európska komisia vydala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa priamych zahraničných investícií z Ruska a Bieloruska (Oznámenie Európskej komisie č. 2022/C 151 I/01).
Európska komisia v predmetných usmerneniach o. i. vyzýva členské štáty Európskej únie, ktoré sú v procese vytvárania komplexného mechanizmu preverovania, aby urýchlili jeho prijatie, pripravili jeho vykonávanie a vyčlenili primerané zdroje na jeho podporu.
Mechanizmus preverovania ustanovený návrhom zákona predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami.
Jeho implementáciou bude Slovenská republika vedieť nielen monitorovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím konkrétnych opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu zahraničnej investície alebo jej prípadným zákazom.
Osobitne sa pristupuje k tzv. kritickým zahraničným investíciám podľa § 3 zákona, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) nariadením. Ide o okruh zahraničných investícií, kde možno predpokladať zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktorých uskutočnenie bez predchádzajúceho preverenia podľa tohto zákona je zakázané (napr. určité investície v oblasti obrany, digitálnych služieb, prostriedkov šifrovej ochrany informácií, médií, prvkov kritickej infraštruktúry a pod.).
Napriek tomu, že implementácia zákona predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, zákon je koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie pokiaľ ide o zahraničných investorov z rôznych tretích krajín.
Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizačné články týkajúce sa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona o kritickej infraštruktúre. Navrhované zmeny existujúcej právnej úpravy sledujú jediný cieľ, a tým je zavedenie funkčného mechanizmu preverovania zahraničných investícií a funkčnej spolupráce na národnej úrovni týkajúcej sa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení.
Pri príprave návrhu zákona sa predkladateľ inšpiroval legislatívou a bohatými praktickými skúsenosťami vybraných členských štátov Európskej únie (napr. Nemecka, Francúzska, Fínska, Rakúska), ako aj legislatívou a skúsenosťami štátov mimo Európskej únie (napr. USA, Austrálie).
