Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Veci sú každodennou súčasťou nášho života. Veci vyrábame, kupujeme, užívame, prenajímame, predávame.
Vec sa tým stáva (nepriamym, sekundárnym) predmetom (objektom) právneho vzťahu. Nakladanie s vecou, práva a povinnosti zmluvných strán sú regulované a podliehajú všeobecne záväzných právnym predpisom. Vec sa tak stáva právnou kategóriou a nadobúda právny význam.
Vlastníctvo veci prešlo značným vývojom. Z rímskeho práva máme poznatky o vlastníctve neslobodných ľudí (otrokov). Nakoľko otroci boli predmetom vlastníctva, považovali sa v danom čase za veci v právnom zmysle. Otroctvo a vlastníctvo otrokov ako také boli historicky prekonané a v súčasnej dobe sa nám zdá z pohľadu humánnosti za nepredstaviteľné. Na uvedených prípadoch je viditeľné, aký vplyv má vývoj spoločnosti a základných hodnôt a princípov, na ktorých je založená, na vnímanie veci v právnom zmysle. Možno konštatovať, že legislatíva reflektuje hodnotové zmeny spoločnosti. Rovnako tak technologický vývoj, digitalizáciu a pod. V súvislosti s technologickým vývojom sa vynárali otázky, ako právne kvalifikovať veternú, či solárnu energiu a rad ďalších podobných otázok.
Sú živé zvieratá vecou?
|
Právna úprava je aj v prípade živých zvierat reflexiou spoločensko-ekonomických zmien spoločnosti. Ponímanie zvierat ako zdroja potravy, prípadne ťažných zvierat sa postupom času prekonáva s narastajúcou úlohou domácich zvierat ako členov domácnosti. Postupom času dochádza k čoraz hlasnejšiemu presadzovaniu humanitárnych tendencií do pragmatic-kého vnímania. Právna teória označuje uvedenú líniu ako dereikáciu zvierat (odvecnenie). Na Slovensku platí Občiansky zákonník číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Ten v § 118 ods. 1 stanovuje, že predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Zároveň v § 119 ods. 3 stanovuje, že živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora. Obdobná práva úprava platí aj Čechách. Upravuje ju zákon číslo 89/2012 Sb. Občiansky zákonník („NOZ“). Podľa § 494 NOZ živé zviera má zvláštny význam a hodnotu už ako zmyslovo nadaný živý tvor. Živé zviera nie je vecou a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú obdobne len v rozsahu, v ktorom to neodporuje jeho povahe. V oboch právnych kódexoch badáme posun v právnom vnímaní zvierat a jeho odklon od vnímania zvierat ako vecí. Zákonodarca bol opatrný v právnej úprave živých zvierat. Na jednej strane síce výslovne stanovil, že živé zviera nie je vecou a to s ohľadom na zvláštny význam a hodnotu, ktoré mu priznáva, ako zmyslovo nadanému živému tvorovi. Na druhej strane si však ponecháva možnosť aplikovať ustanovenia o veciach i na živé zvieratá v rozsahu, v akom to neodporuje jeho povahe.
|
|
|
Podľa zákonnej normy vyjadrenej v § 497 NOZ sa na ovládateľné prírodné sily, s ktorými sa obchoduje, použijú primerane ustanovenia o hmotných veciach. Zo zákonného označenia ovládateľných prírodných síl v NOZ vyplýva, že nie všetky prírodné sily možno považovať za vec v právnom zmysle. Uvedené označenie indikuje, že za vec v právnom zmysle možno podľa NOZ vnímať len prírodné sily, ktoré sa vyznačujú znakom ovládateľnosti. Ergo, prírodné sily na to, aby ich bolo možné považovať za vec v právnom zmysle musia spĺňať zákonnú podmienku ovládateľnosti. Tak napríklad vietor samotný nemožno bez ďalšieho považovať za vec v právnom zmysle, nakoľko postráda zákonný znak ovládateľnosti. Na druhej strane však veternú energiu zachytenú špeciálnymi technológiami veterných mlynov už možno považovať za vec v právnom zmysle vzhľadom na jej ovládateľnosť. Rovnako samotný dážď bez ďalšieho nemožno považovať za vec v právnom zmysle. Na rozdiel od zachytenej dažďovej vody, ktorá už atribút ovládateľnosti spĺňa. Z uvedeného vyplýva aj posun vo vnímaní ovládateľnosti ako spôsobilosti byť ovládaný a samotnou právnou skutočnosťou ovládania. Inak povedané, prírodné sily sa okamihom ovládnutia stávajú vecou v právnom zmysle. Podľa súdnej praxe na splnenie zákonného znaku ovládateľnosti postačuje, ak je vec ovládaná v zásade a z prevažnej časti. Zo zákonnej definície ovládateľných prírodných síl vyjadrenej v § 497 NOZ vyplýva ďalší zákonný znak ovládateľných prírodných síl ako veci v právnom zmysle, a to ich obchodovateľnosť. Slovenský Občiansky zákonník z roku 1964 pojem vec nedefinuje. V § 118 ods. 1 ustanovuje, že predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Či je možné považovať ovládateľné prírodné sily za vec podľa slovenského Občianskeho zákonník z roku 1964, je preto otázne. |
Sú prírodné sily vecou?
|
|
Niektoré časti ľudského tela ako vec
|
Podľa českej zákonnej normy vyjadrenej v § 493 NOZ ľudské telo ani jeho časti, aj keď boli oddelené od tela, nie sú vecou. Uvedené podčiarkuje aj vymedzenie veci v právnom zmysle v § 489 NOZ, z ktorého vyplýva požiadavka „odlišnosti od osoby (človeka)“ pre zaradenie medzi veci v právnom zmysle. Podľa § 81 NOZ je ľudské telo súčasťou ľudskej osobnosti. Ľudské telo sa, na rozdiel od tela zvieraťa, nestáva vecou ani po smrti človeka, čo vyplýva z § 92 NOZ. V § 111 NOZ je po novom vyjadrená fikcia, podľa ktorej sa vlasy alebo podobné časti ľudského tela, ktoré možno bezbolestne odňať bez znecitlivenia a ktoré sa prirodzenou ces-tou obnovujú, považujú za hnuteľnú vec a môžu sa prenechať inému i za odmenu. Pod po-dobnými časťami tela možno rozumieť napr. nechty, obočie a pod. Avšak nie krv, ktorá nespĺňa podmienky bezbolestného odňatia. Slovenský Občiansky zákonník z roku 1964 osobitne ľudské telo a jeho časti neupravuje. Z Dôvodovej správy k NOZ vyplýva, že vecou v právnom zmysle nie je človek, ani jeho mŕtve telo, ani časti ľudského tela. V danom smere zákonné ustanovenia o veciach nemožno vôbec použiť. Z Dôvodovej správy k NOZ ďalej vyplýva, že za určitých okolností je možné považovať i časti ľudského tela za vec, a to vtedy, keď to zvláštne právne predpisy pre svoje účely stanovia. Časti ľudského tela však nemožno podriadiť bežným ustanoveniam o veciach podľa občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, aby sa zabránilo napríklad ich voľnému obchodovaniu. Ak osobitný právny predpis stanoví, že časti ľudského tela sú veci, je možné s nimi ako s vecami nakladať len v medziach týchto právnych predpisov. |
Vnímanie veci v právnom zmysle sa neustále mení s vývojom našej spoločnosti. Súčasná právna úprava odzrkadľujúc historický vývoj vnímania veci v právnom zmysle, v kontexte novodobých spoločensko-ekonomických potrieb, inšpirovaná modernými západo-európskymi právnymi trendami. Možno predpokladať, že slovenská právna úprava sa bude postupne meniť a približovať k českej právne úprave.
