Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Zákaz zneužívania dominantného postavenia je jedným z pilierov ochrany hospodárskej súťaže v Európskej únii. Účelom právnej regulácie zákazu zneužívania dominantného po-stavenia súťažiteľa je zabrániť takému súťažiteľovi, ktorý má dominantný podiel na trhu, resp. zásadnú trhovú moc, aby zneužíval svoje postavenie na úkor ďalších súťažiteľov, a tak, v konečnom dôsledku, na škodu spotrebiteľov. Zneužitie sa v praxi prejavuje viacerý-mi spôsobmi, medzi inými používaním diskriminačných cien, predátorských cien, stlačených marží, protisúťažných rabatov a ďalších.
|
|
|
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v právnej veci 85/76 – Hoffman-La Roche zo dňa 13. 2. 1979 |
V predmetnej veci Súdny dvor uviedol, že: „dominantné postavenie sa týka postavenia založeného na hospodárskej sile súťažiteľa, ktorá mu umožňuje zabraňovať účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa do značnej miery nezávisle na svojich konkurentoch, zákazníkoch a spotrebiteľoch. Také postavenie nevylučuje istú mieru súťaže, ako je tomu v prípade monopolu alebo kvasimonopolu, avšak umožňuje dominantnému súťažiteľovi určovať alebo aspoň mať významný vplyv na podmienky, za akých sa bude súťaž vyvíjať, a v každom prípade konať do značnej miery bez ohľadu na tento vývoj, pokiaľ mu také konanie nie je na ujmu.“ |
|
|
Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených prípadoch T-68/89, T-77/89 a T-78/89 – Italian Flat Glass ze dne 10. 3. 1992 ustálil, že „dvaja alebo viacerí súťažitelia môžu mať dominantné postavenie v prípade, kedy sú dva alebo viaceré nezávislé hospodárske subjekty na konkrétnom trhu zjednotení hospodárskymi vzťahmi a na základe tejto skutočnosti majú dominantné postavenie voči ostatným súťažiteľom tohto trhu. Tak by tomu mohlo byť v prípade, kedy, napríklad, dvaja alebo viacerí nezávislí súťažitelia majú, prostredníctvom dohôd alebo licencií, technologický náskok umožňujúci im správať sa do značnej miery nezávisle od ich konkurentov, zákazníkov a konečných spotrebiteľov“. |
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch T-68/89, T-77/89 a T-78/89 – Italian Flat Glass ze dne 10. 3. 1992 |
|
| Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v prípade 85/76 – Hoffmann-La Roche zo dňa 13. 2. 1979 |
Podľa Súdneho dvora Európskej únie „existencia dominantného postavenia môže vyplývať z niekoľkých faktorov, ktoré samy o sebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce, avšak vysokú dôležitosť medzi týmito faktormi má existencia veľmi vysokých podielov na trhu [...]. Veľmi vysoké podiely na trhu sú veľmi významným dôkazom existencie dominantného postavenia. Ostatnými relevantnými faktormi sú pomer medzi podielmi na trhu dominantného súťažiteľa a jeho konkurentov, najmä najbližších nasledujúcich najväčších konkurentov, technologický náskok dominantného súťažiteľa pred jeho konkurentmi, existencia vysoko rozvinutej predajnej siete a absencia potenciálnej konkurencie. [...]. Súvislosť medzi podielom na trhu dominantného súťažiteľa a jeho konkurentov, najmä najbližších nasledujúcich najväčších konkurentov, technologický náskok dominantného súťažiteľa pred jeho konkurentmi, existencia vysoko rozvinutej predajnej siete a absencia potencionálnych konkurentov sú relevantnými faktormi, prvý, pretože umožňuje vyhodnotenie konkurencieschopnosti daného dominanta, druhý a tretí, pretože sami o sebe predstavujú technické a obchodné výhody, a štvrtý, pretože je dôsledkom existencie prekážok zabraňujúcich novým konkurentom vstup na trh“. |
|
|
Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti zaujal stanovisko, že „súťažiteľ, ktorý má veľmi významný podiel na trhu a po určitú dobu ho drží prostredníctvom objemu výroby a škály ponuky, ktorú poskytuje – bez toho, aby boli súťažitelia s oveľa menšími podielmi na trhu rýchle schopní uspokojiť dopyt tých, ktorí by už nechceli svoj dopyt uspokojovať pomocou súťažiteľa s najväčším podielom na trhu – je vďaka tomuto podielu v pozícii sily, ktorá ho robí nevyhnutným obchodným partnerom, a ktorá mu už vďaka tejto skutočnosti zaisťuje slobodu konania, ktorá je zvláštnym znakom dominantného postavenia“. |
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v prípade 85/76 – Hoffmann-La Roche zo dňa 13.2.1979 |
Pojem dominantné postavenie nie je v súťažnom práve Európskej únie definovaný, vychádza z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor v prípade 85/76 – Hoffman-La Roche zo dňa 13. 2. 1979 ustálil, že dominantné postavenie sa týka postavenia založeného na hospodárskej sile súťažiteľa, ktorá mu umožňuje zabraňovať účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa do značnej miery nezávisle na svojich konkurentoch, zákazníkoch a spotrebiteľoch. Z uvedeného vnímania dominantného postavenia Súdnym dvorom Európskej únie vychádza zákonná definícia dominantného postavenia zakotvená v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, pričom je doplnená o spoločnú dominanciu viacerých súťažiteľov. Podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona dominantné postavenie na trhu má súťažiteľ alebo spoločne viac súťažiteľov (spoločná dominancia), ktorým ich trhová sila umožňuje správať sa v značnej miere nezávisle na iných súťažiteľoch alebo spotrebiteľoch.
 |
Pre posúdenie, či súťažiteľ zneužíva dominantné postavenie je v prvom rade potrebné posúdiť, či má dominantné postavenie v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia tohto legislatívneho pojmu. Na posúdenie takého postavenia sa využívajú viaceré kritériá, medzi nimi posúdenie rozhodného tovarového, miestneho a časového trhu a podiel na trhu. |
|
Aby bolo možné posúdiť, či je daný súťažiteľ v postavení, ktoré mu umožňuje správať sa do značnej miery nezávisle na jeho konkurentoch, zákazníkoch a spotrebiteľoch, je najprv nevyhnutné definovať výrobky, ktoré nemôžu byť zamenené s inými výrobkami. Jednoduchý test zameniteľnosti z hľadiska dopytu spočíva v sledovaní konania spotrebiteľov v prípade zvýšenia ceny jedného zo skúmaných výrobkov. Ak spotrebitelia vo výraznej miere prejdú na iný výrobok, možno hovoriť o tom, že tieto tovary vzájomne súťažia na tom istom trhu. V súvislosti s posúdením podielu na trhu zákon vychádza z vyvrátiteľnej právnej domnienky neexistencie dominantného postavenia pre prípad, keď príslušný súťažiteľ, či súťažitelia so spoločnou dominanciou dosiahli v skúmanom období na trhu menší ako 40 % podiel na trhu. Čím väčší je podiel na trhu určitého súťažiteľa, tým ľahšie možno dospieť k záveru o jeho dominantnom postavení. Zo staršej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie je zreteľná tendencia zákonodarcu poskytovať ochranu primárne menším súťažiteľom na trhu. Na druhej strane je však potrebné opätovne zdôrazniť, že zákon dominantné postavenie nezakazuje. Dokonca nepostihuje bez ďalšieho ani súťažiteľov, ktorých dominantné postavenie na trhu nedosahuje podiel prevyšujúci 40 %, ak sa nepreukáže inak. I v prípade, že určitý súťažiteľ má dominantné postavenie na relevantnom trhu, má tento právo správať sa na trhu konkurenčne za predpokladu, že jeho správanie nie je zjavne neprimerané konkurenčným okolnostiam. Markantný je i nový prístup k interpretácii a aplikácii hmotného práva spočívajúci v trende „ekonomickej ochrany súťaže“. Komisia EÚ sa v období po roku 2000 stále častejšie prikláňa v rámci rozhodovacej praxe k aplikácii súťažných pravidiel z ekonomického hľadiska (tzv. more economic approach). Vyznačuje sa tým, že základom rozhodovania o predpokladaných dôsledkoch posudzovaného správania súťažiteľov sa stala sofistikovaná mikroekonomická analýza (tzv. effect-based approach). Z hľadiska toho, komu je ochrana adresovaná, je možné rovnako pozorovať odklon od poskytovania ochrany menším súťažiteľom na relevantnom trhu v prospech spotrebiteľa. Uvedené hľadisko je vyjadrené novodobým chápaním hospodárskej súťaže ako prostriedku zvyšovania spotrebiteľského blahobytu. Možno to demonštrovať na príklade oznámenia Komisie – usmernenia o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (2009/C 45/02). Z uvedeného dokumentu vyplýva, že: „pri uplatňovaní článku 82 na zneužívanie dominantného postavenia zo strany podnikov s cieľom vylúčiť konkurentov z trhu sa Komisia zameriava na také druhy správania, ktoré najviac poškodzujú spotrebiteľov. Spotrebitelia využívajú výhody z hospodárskej súťaže prostredníctvom nižších cien, lepšej kvality a širšieho výberu nových alebo vylepšených tovarov a služieb. Komisia preto zameria svoje úsilie v oblasti presadzovania práva na zabezpečovanie toho, aby trhy riadne fungovali a aby spotrebitelia mohli ťažiť z efektívnosti a produktivity, ktoré sú výsledkom účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi“. Možno preto vítať uvedené modernizačné úsilie Komisie EÚ zamerané na zvýšenie spotrebiteľského blahobytu prostredníctvom hospodárskej súťaže a spočívajúce v nahradení formalistického prístupu k aplikácii súťažných pravidiel ekonomickým prístupom, a teda posun od právneho formalizmu k ekonomickému pragmatizmu. |
