Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
 |
 |
 |
V súčasnosti je rozšírené podnikanie prostredníctvom obchodných spoločností. Obchodné spoločnosti sú samostatné, od zakladateľa oddelené subjekty práva. Konanie podnikateľa je z toho dôvodu potrebné odlíšiť od konania jej zakladateľov. Pri konaní obchodnú korporáciu zastupuje osoba, resp. osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, resp. členom tohto orgánu. Pri jednoosobových obchodných korporáciách funkciu štatutárneho orgánu zastáva prevažne zakladateľ obchodnej korporácie. Pri väčších obchodných korporáciách s viacerými zakladateľmi funkciu štatutárneho orgánu vykonáva jeden alebo viacerí zo za-kladateľov, avšak i osoby odlišné od zakladateľov obchodných korporácií. Vo veľkých korporáciách sa kreuje kolektívny štatutárny orgán, ktorý tvoria spravidla traja až piati čle-novia. Štatutárny orgán zastupuje a koná v mene obchodnej korporácie. Konkrétnemu úko-nu, resp. aktu zastúpenia, predchádza rozhodnutie štatutárneho orgánu, ako v danej veci konať. Rozhodujúce je to predovšetkým pri kolektívnych štatutárnych orgánoch. V súvislosti s konaním a zastupovaním obchodnej korporácie jej štatutárnym orgánom vy-vstáva rad otázok ohľadne právomoci, spôsobu konania, zodpovednosti a s ňom spojeným spôsobom výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.
Štatutárny orgán spoločnosti koná v mene obchodnej spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí i rozhodovanie o obchodnom vedení. Obchodné vedenie pritom definuje právna veta a ustálená judikatúra ako konanie konateľa dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti, organizačných, personálnych, technických a obchodných otázkach, ale tiež rozhodovanie o tom, do akých záväzkových vzťahov obchodná korporácia vstúpi.
Vzhľadom na rizikovosť povahy takýchto podnikateľských rozhodnutí v obchodnom styku, nie je vylúčené, že konaním štatutárneho orgánu vznikne obchodnej spoločnosti škoda. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu je porušenie jeho povinnosti. Štatutárny orgán musí pre zbavenie sa zodpovednosti za škodu preukázať, že konal so starostlivosťou riadneho hospodára. Nesprávne rozhodnutie nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinnosti konateľa a vznik jeho zodpovednosti za škodu. Určenie hranice medzi dodržaním starostlivosti riadneho hospodára štatutárneho orgánu pri rizikovom rozhodnutí štatutárneho orgánu a zanedbaním povinností štatutárneho orgánu bude v praxi veľmi problematické.
Česká právna úprava prijala v prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti za podnikateľské rozhodnutia pravidlo známe z amerického práva „business judgement rule“, t.j. pravidlo podnikateľského úsudku. Pravidlo podnikateľského úsudku kreuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri prijímaní podnikateľských rozhodnutí vychádzajú členovia štatutárneho orgánu z informačného základu, že ich prijímajú v dobrej a najpoctivejšej viere, že dané rozhodnutie je v najlepšom záujme obchodnej korporácie. Toto pravidlo vymedzuje rozsah súdneho prieskumu, ktorého zmyslom je ochrana štatutárneho orgánu pred spätným (ex post) posudzovaním ich rizikových podnikateľských rozhodnutí.
Pozitívom pravidla podnikateľského úsudku je to, že vytvára štatutárnym orgánom pri obchodnom vedení podniku široký priestor na rozhodovanie, čím eliminuje alibizmus, či obavu z rozhodovania štatutárneho orgánu. Na základe tejto skutočnosti uvedené pravidlo motivuje štatutárne orgány k primeranej a rozumnej chuti riskovať, s čím je síce spojené väčšie riziko, avšak i možný zisk, čo je koniec koncov zmyslom právneho zakotvenia kapitálových obchodných spoločností. JUDr. Bohumil Havel, PhD uviedol: „čím väčšiu dáme možnosť exkulpácii pre rozumný risk, tým väčší môžeme predvídať rozvoj. Ak poprieme úlohu omylu v dejinách, nútime jednotlivca profitovať, pretože len zostane skrytý. Súčasne, a to má význam najmä dnes, čím viac averzná voči riziku je národná úprava, tým viac prehráva v možnej súťaži právnych poriadkov. “
Zavedenie pravidla hospodárskeho úsudku možno vnímať ako snahu dať štatutárnemu o-gánu určitú stupeň istoty pre jeho motiváciu správať sa rozumne, progresívne a investične. Česká právna úprava sa teda vydala modernou cestou zakotvenia zodpovednosti štatutárneho orgánu s možnosťou liberácie. Bude v ďalšom zaujímané, ako bude uvedený model aplikovaný v rozhodovacej praxi súdov.