Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Vývoj civilizácie je nezadržateľne spätý s tvorivou činnosťou, ktorá podnecuje neustály rozvoj ľudských schopností a zručností. V nedávnej minulosti počítače slúžili k sofistikovaným operáciám v priemysle a obrany, dnes sa možno s počítačmi a počítačovými programami stretnúť na každom kroku.
Dlhú dobu zostávala právna úprava súvisiaca s počítačovými programami skromná, pretože ešte v 80. rokoch bolo rozšírenie osobných počítačov relatívne obmedzené, takže neexistoval tak silný spoločenský tlak na rozsiahlu právnu úpravu, ktorá by regulovala detailne nakladanie s počítačovými programami. S rozvojom osobných počítačov a ich expanziou do domácností, a najmä s rozšírením internetu rastie tlak na komplexnejšiu právnu úpravu tak, aby reflektovala nové spôsoby používania počítačových programov (napr. cloud computing) i nové spôsoby ich zneužitia. Pomocou internetu sa totiž v dnešnej dobe celkom zmenila bežná prax, ako s počítačovými programami nakladať, keď namiesto pôvodných prostriedkov distribúcie (diskety, CD, DVD) je v dnešnej dobe úplne štandardné, že počítačový program si užívateľ stiahne prostredníctvom internetu.
Naše právne služby v oblasti softwarového práva zahŕňajú:
Počítačové programy sú špecifické svojím nehmotným charakterom, teda tým, že sa ich nevieme fyzicky dotknúť. Počítačový program je výsledkom tvorivej duševnej činnosti jeho autora, ktorá je zachytená v nejakej objektívne vnímateľnej podobe.
Základným prostriedkom pre dispozíciu s právami autorského práva je tzv. autorskoprávna licencia, resp. licenčná zmluva. V praxi sa stretávame s uzavieraním licenčných zmlúv napr. odkliknutím dialogového okna s licenčným ujednaním pri inštalácii počítačového programu.
Podstatou licencnie je oprávnenie nadobúdateľa licencie užívať dielo, pričom podstatné je tiež určenie, či ide o licenciu výhradnú (exkluzívnu) alebo nevýhradnú, je možné také autorské dielo užívať len niektorými spôsobmi alebo všetkými spôsobmi užívania, je taká licencia nejako obmedzená svojím rozsahu (počtom, územnou pôsobnosťou, kvalitou, časovým obmedzením), je taká licencia udelená za odplatu alebo bez nároku na odmenu.
Kúpna zmluva sa v oblasti informačných technológií použije v prípade, že predmetom zmluvy je aj dodávka hardwarových súčastí informačných systémov (eventuálne tzv. periférne zariadenie a kabeláž).
Pri kúpnej zmluve je osobitne potrebné riešiť záruku za akosť. Výrobcovia hardwarových zariadení zvyčajne záruku poskytujú, avšak dodávka takých zariadení, ak je súčasťou komplexnej dodávky informačného systému, sa spravidla uskutočňuje oveľa skôr, ako sú hardwarové zariadenia inštalované, resp. systém dokončený a odovzdaný, takže sa často stáva, že zákazníkovi je odovzdaný systém, ktorého súčasťou sú hnuteľné veci, u ktorých záruka za akosť poskytovaná výrobcom uplynula skôr, ako bol systém uvedený do prevádzky.
Zmluva o dielo je jedna z najčastejších zmlúv používaných v odbore informačných technológií, je používaná nielen v zmiešaných zmluvách, ale aj ako základná zmluvná konštrukcia rozsiahlych dodávok.
Dôraz sa kladie na popis vlastností diela (plnenie), pričom zmluva je splnená až odovzdaním a prevzatím diela.
Typickou zmluvou o dielo používanou v IT je implementačná zmluva, kde je predmetom diela konkrétnym spôsobom inštalovaný a užívateľsky nastavený počítačový program alebo systém, ktorého je počítačový program/programy integrálnou súčasťou.
Nepomenované zmluvy sa používajú pre také činnosti a služby, ktoré sú bežnou súčasťou systémovej integrácie, ale nedajú sa podriadiť pod zmluvu o dielo alebo taká úprava nie je účelná. Ďalším charakteristickým rysom je aj skutočnosť, že takmer vždy ide o tzv. zmiešané zmluvy, ktoré síce obsahujú prvky niekoľkých obvyklých zmlúv, ale zároveň i ustanovenia, ktoré sa v takých zmluvách mimo oblasť väčšinou nevyskytujú.
Implementačná zmluva je špecifickým druhom zmluvy o dielo. Odporúča sa definovať implementáciu ako inštaláciu počítačového programu (na technickom zariadení objednávateľa) a užívateľské nastavenie počítačového programu podľa požiadaviek objednávateľa, ako i integráciu počítačového programu do existujúcich systémov objednávateľa.
Zmluva o systémovej integrácii je sama o sebe pojmom, ktorý je potrebné zmluvne definovať. V praxi sú takmer všetky zmluvy o systémovej integrácii programovo rámcové, pričom každý z odlišných druhov plnení je upravený niektorou z čiastočných zmlúv. Aplikáciou obchodných modelov outsourcingu alebo konceptov ako cloud computing bola systémová integrácia viac menej vytlačená.
Outsourcing je jeden z nedefinovaných, ale často používaných obchodných praktík. Zásadným znakom outsourcingovej zmluvy je skutočnosť, že v zmluvnej dokumentácii sú štandardne upravené tri skupiny právnych vzťahov, ktoré tvoria cyklus outsourcingového vzťahu.
Prvou skupinou sú ustanovenia, ktoré upravujú úvodnú, prvú fázu outsourcingu, počas ktorej sa vytvárajú podmienky pre poskytovanie outsourcingových služieb, teda najmä otázka priestoru, licenčné ujednania, otázka prevodu technických zariadení alebo naopak ich vybudovanie, dohody, ktoré musia byť uzavreté kvôli spracovaniu osobných údajov, dohoda o spolupráci pri prevode časti podniku a podobne. Spoločné majú primárne to, že sú naplnené a konzumované skôr, ako fakticky začnú byť poskytované outsourcingové služby.
Druhá skupina právnych vzťahov (druhá fáza) zahŕňa právnu úpravu plnení (poskytovanie outsourcingových služieba potrebné dohody s tým súvisiace, teda najmä presný popis plnenia a podmienky, za ktorých bude plnenie poskytnuté), vrátane spôsobu, akým je plnenie verifikované, preberané a potvrdzované.
Treťou fázou je úprava záväzku po tom, čo skončí poskytovanie outsourcingových služieb.
Zmluva o poskytovaní podpory a údržby je akousi zmluvou o spolupráci po uzavretí licenčnej zmluvy alebo dodaní plnenia v rámci zmluvy o dielo alebo implementačnej zmluvy, v ktorej sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán súvisiace s údržbou a podporou informačných systémov po úspešnom ukončení implementácie informačných systémov. Ide o činnosti nad rámec zmluvnej záruky, ktoré sú však pre riadne fungovanie informačných systémov nevyhnutné.
Ide v podstate o odborné preškolenie budúcich užívateľov programu (diela), bez ktorého nemožno reálne systém, či počítačový program úspešne užívať.
Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) ponúka možnosť alternatívneho riešenia sporov prostredníctvom vytvoreného Arbitrážneho a mediačného centra WIPO. Arbitrážne a mediačné centrum WIPO je neutrálny, medzinárodný a neziskový poskytovateľ riešenia sporov, ktorý ponúka časovo a nákladovo efektívne možnosti alternatívneho riešenia sporov.
Arbitrážne a mediačné centrum WIPO je tiež globálnym lídrom v poskytovaní služieb riešenia medzinárodných sporov týkajúcich sa doménových mien podľa jednotných zásad riešenia doménových sporov (UDRP).
Službu alternatívneho riešenia sporov WIPO využívajú predovšetkým veľké spoločnosti, malé a stredné podniky, začínajúce podniky v rôznych odvetviach a smeroch, umelci a vynálezcovia, centrá výskumu a vývoja, univerzity, výrobcovia a organizácie kolektívnej správy.
Arbitrážne a mediačné centrum WIPO riešilo v rokoch od 2011 až 2020 viac ako 850 prípadov mediácie, arbitráže a znaleckých posudkov. Väčšina žiadostí o alternatívne riešenie sporov bola podaná v posledných rokoch. 70 % mediačných a 33 % arbitrážnych prípadov WIPO bolo doteraz uzavretých zmierom medzi stranami. V roku 2020 v dôsledku rastúceho používania online nástrojov alternatívneho riešenia sporov sa počet žiadostí o mediáciu zvýšil o 78 %.
Nástroj umožňuje s centrom bezpečnú komunikáciu prostredníctvom videokonferencií, bezpečnú emailovú komunikáciu a ukladanie dokumentov z akéhokoľvek miesta na svete. Tiež uľahčuje správu prípadov tým, že poskytuje sledovanie času a finančné informácie.
Sporné sumy v prípadoch alternatívneho riešenia sporov sa pohybovali od 15 000 do 1 miliardy USD.
Od roku 2011 riešilo WIPO viac ako 50 000 prípadov podľa jednotných zásad riešenia doménových sporov (UDRP) a súvisiacich politík. Do týchto konaní sa zapojili strany zo 180 krajín a približne 90 000 internetových doménových mien.