JUDr. Zuzana Juhaniaková

Právne novinky

Novela Obchodného zákonníka zavádzajúca spoločnosť v kríze | JUDr. Zuzana Juhaniaková

Prinášame informácie o aktuálnych zmenách v platnej legislatíve SR a EÚ, ktoré sa môžu dotknúť aj Vášho podnikania. Ak máte záujem o zasielanie aktualizácií platnej legislatívy, kontaktujte nás na office@legaladvisory.sk.

Zobraziť všetky novinky

Odborné články

Všetky články

Obchodná spoločnosť v kríze

Zavádza sa osobitný režim obchodnej spoločnosti - „spoločnosť v kríze“ s účinnosťou od 1. januára 2016.

 


 

KEDY JE SPOLOČNOSŤ V KRÍZE?

Spoločnosť je v kríze, ak:

  1. je v úpadku alebo
  2. jej úpadok hrozí

 

Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov vo výške:  4 ku 100 v roku 2016,  6 ku 100 v roku 2017, 8 ku 100 od roku 2018.

Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovníctvo bolo vedené riadne.

 



PREČO JE VÝZNAMNÉ, ŽE JE SPOLOČNOSŤ V KRÍZE?

 

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti.

Zákon upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas krízy (do jej prekonania), ako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze.

 



 

ČO JE PLNENIE NAHRÁDZAJÚCE VLASTNÉ ZDROJE?

 

Vymedzil sa okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti sa považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.  

Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh („spriaznené“ cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú.

Zámerom zákona nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje  na „de facto“ podriadené záväzky spoločnosti.

Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľom bezpochyby informačnú výhodu.


 

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje:

  1. úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze
  2. plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená

 

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne:

  1. člen štatutárneho orgánu, zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, členom dozornej rady,
  2. ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  3. tichý spoločník,
  4. osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),
  5. osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c)

 

 


AKÉ SÚ NÁSLEDKY PORUŠENIA ZÁKAZU VRÁTENIA VKLADU?

 

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu bude povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti.

Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti.

 


 

Legislatívna zmena nadobúda účinnosť 1. januára 2016 a bola do právneho poriadku SR zavedená zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.