JUDr. Zuzana Juhaniaková

Právne novinky

Novela Zákona o ochrane hospodárskej súťaže | JUDr. Zuzana Juhaniaková

Prinášame informácie o aktuálnych zmenách v platnej legislatíve SR a EÚ, ktoré sa môžu dotknúť aj Vášho podnikania. Ak máte záujem o zasielanie aktualizácií platnej legislatívy, kontaktujte nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.

Zobraziť všetky novinky

Odborné články

Všetky články

Novela Zákona o ochrane hospodárskej súťaže

 

Zákon č. 151/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 

Zákon bol prijatý vzhľadom na potrebu vykonania legislatívnych úprav určitých okruhov, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi a taktiež s vylepšením niektorých zákonných inštitútov s pozitívnym dopadom na podnikateľov.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2014.

Najdôležitejšie zmeny, ktoré zákon priniesol:

  1. Formulačne sa spresňuje znenie základnej definície koncentrácie
  2. Spolupráca medzi úradom a Policajným zborom Slovenskej republiky, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní protisúťažných konaní, najmä kartelov
  3. Zmeny pri výkone inšpekcie
  4. Doručovanie písomností úradu elektronickými prostriedkami
  5. Ekonomický nástupca (tzv. economic continuity test)
  6. Zmeny pri ukladaní pokút za porušenie súťažných pravidiel
  7. Odmena za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž
  8. Nahliadanie do spisu
  9. Definuje sa dôverná informácia

 

Formulačne sa spresňuje znenie základnej definície koncentrácie

V súlade s doterajším výkladom a doterajšou rozhodovacou praxou Protimonopolného úradu ide o koncentráciu len vtedy, ak vyvolá trvalú, prípadne dlhodobú zmenu štruktúry trhu. Vyhodnotenie, či ide o zmenu kontroly na trvalom základe závisí od podmienok a charakteru daného relevantného trhu. Platí, že o koncentráciu ide v prípade, ak spôsobuje trvalú zmenu kontroly a teda trvalú zmenu štruktúry daného trhu. V kontexte rôznych trhových podmienok a charakteru trhov nie je možné stanoviť jednoznačné časové obdobie, ktoré by bolo možné považovať za trvalú zmenu kontroly. Všeobecne však platí, že transakcie, ktoré sú svojou povahou len dočasné, nevyvolávajú trvalú zmenu kontroly a teda štruktúry trhu. Takáto situácia môže nastať napríklad v prípade viacerých postupne realizovaných transakcií, kedy je už pri realizácii prvej transakcie, ktorá je len dočasná, zrejmé, čo je konečným cieľom ich realizácie. Tu úrad tiež zdôrazňuje, že za koncentráciu sa nepovažuje interná reštrukturalizácia (napr. zlúčenie alebo splynutie dvoch podnikateľov patriacich do tej istej ekonomickej skupiny), ku ktorej dochádza v rámci jednej ekonomickej skupiny, nakoľko by nešlo o ekonomické spájanie samostatných podnikateľov.

 

Spolupráca medzi úradom a Policajným zborom Slovenskej republiky, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní protisúťažných konaní, najmä kartelov

Novela výslovne špecifikuje právomoc úradu použiť informácie získané podľa osobitných predpisov napríklad príslušným útvarom Policajného zboru Slovenskej republiky, v správnom konaní podľa Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva na jednej strane zo zásady spolupráce  útvarov Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní s Protimonopolným úradom a na druhej strane zo zásady vyplývajúcej zo Zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Správneho poriadku vo vzťahu k použiteľnosti všetkých dôkazov získaných v súlade so zákonom. Spolupráca pri výmene dôkazov medzi súťažnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní efektívne funguje tiež napríklad v Rakúsku a v Českej republike.

 

Zmeny pri výkone inšpekcie

Zamestnanci Protimonopolného úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa na základe poverenia. Toto poverenie v prvostupňovom konaní  bude na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vydávať podpredseda úradu, ktorý zároveň podľa novej právnej úpravy podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. V prípade, že bude inšpekcia vykonávaná v konaní pred radou, poverenie vydá predseda rady. Novela tiež dopĺňa, že podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú; za skončenú sa inšpekcia považuje aj vtedy, keď ju niektorá zo zúčastnených osôb odmietla podpísať.

 

Doručovanie písomností úradu elektronickými prostriedkami

Novela v záujme zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania stanovuje možnosť doručovania písomností Protimonopolnému úradu elektronickými prostriedkami v prípade, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a súčasne oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Táto možnosť je obdobná stanoveniu možnosti doručovania elektronickými prostriedkami v občianskom súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 45 ods. 4).  Vzhľadom na prijatie predpisu o e-Governemente, ktorý obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa elektronického doručovania, bude možnosť doručovania elektronickými prostriedkami podľa Zákona o ochrane hospodárskej súťaže pripadať do úvahy len v prípade, ak elektronické doručovanie podľa osobitného predpisu nebude možné. Doručovanie elektronickými prostriedkami podľa zákona je  v niektorých prípadoch vylúčené. Ide o doručovanie oznámenia o začatí správneho konania, predvolania na ústne pojednávanie, výzvy pred vydaním rozhodnutia a doručovanie rozhodnutia úradu.

 

Ekonomický nástupca (tzv. economic continuity test)

Pre oblasť práva hospodárskej súťaže zánik subjektu bez právneho nástupcu nie je relevantná skutočnosť pre zastavenie konania.  Zmena vychádza z praxe práva hospodárskej súťaže potvrdenej judikatúrou na európskej i národnej úrovni, v zmysle ktorej môže byť účastníkom správneho konania o porušení súťažných pravidiel okrem právneho nástupcu porušovateľa súťažných pravidiel i jeho ekonomický nástupca a to za presne stanovených podmienok (tzv. aplikácia tzv. economic continuity test).  Test ekonomickej kontinuity sa využíva v prípadoch, ak nástupnícka spoločnosť, ktorá nadobudne materiálne a osobné zložky podnikania a pokračuje v ekonomických aktivitách zaniknutej spoločnosti, sa naďalej zúčastňuje hospodárskej súťaže na trhu a v prípade protiprávneho konania predchodcu benefituje aj z prípadného protisúťažného správania. V takýchto prípadoch je potrebné zabezpečiť, aby protiprávne konanie neostalo nepotrestané z dôvodu organizačných, či štrukturálnych zmien na strane podnikateľov. Pri aplikácii testu ekonomickej kontinuity musia byť v zmysle vyššie uvedenej judikatúry splnené dve podmienky: prvá, že nová spoločnosť pokračuje v aktivitách subjektu, ktorý sa dopustil porušenia, t. j. existuje kontinuita ekonomických činností týchto dvoch spoločností a druhá, že pôvodný subjekt zanikol.

Toto reflektujú i dôvody zastavenia konania, keďže správne konanie môže pokračovať i v prípade, ak síce neexistuje právny nástupca, ale existuje ekonomický nástupca podnikateľa, ktorý porušil súťažné pravidlá.

 

Zmeny pri ukladaní pokút za porušenie súťažných pravidiel

Vzhľadom na výkladové problémy, ktoré predchádzajúce znenie prinášalo v aplikačnej praxi, navrhované znenie spresňuje (čo je v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou Protimonopolného úradu), že pri posudzovaní závažnosti protisúťažného konania sa dopad na trh posudzuje len tam, kde je to účelné.  

Posúdenie dopadu protisúťažného konania závisí aj od charakteru protisúťažnej praktiky. V niektorých prípadoch nie je potrebné dopad protisúťažného konania vôbec preukazovať. Dohody obmedzujúce súťaž, ktoré majú protisúťažný cieľ sú v zmysle európskej judikatúry  zakázané bez ohľadu na ich účinky [Tiež rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 8. júla 1999 v prípade C-49/92 P Komisia proti Anic Partecipazioni , Zb. [1999], s. I-4125].

V prípadoch zneužívania dominantného postavenia sa čoraz viac kladie dôraz na ekonomický prístup a na preukazovanie protisúťažného konania prostredníctvom dopadu na trh. Na druhej strane, preukázanie existencie dopadu na trh neznamená povinnosť súťažného orgánu takýto dopad presne vypočítať, preto, aby mohol takéto konanie zakázať a uložiť sankciu Takýto prístup je v súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie. Napr. v rozhodnutí  Súdu prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecného súdu) T- 329/01 vo veci Archer Daniels Midland Co. v. Komisia,  súd napr. konštatoval, že nie je v každom prípade možné kvantifikovať dopady protisúťažného správania na trh.

Na účely posúdenia dopadu na trh preto nie je nevyhnutné  kvantifikovať, resp. špecifikovať konkrétne skutočné dopady konkrétnej praktiky na trh, ale je postačujúce preukázať s rozumnou pravdepodobnosťou aký bol, resp. mohol byť dopad na trh v dôsledku protisúťažného správania. Z týchto dôvodov dochádza k úprave tohto znenia. 

 

Odmena za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž

Zavádza sa inštitút odmeny za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž, ktorá je novým inštitútom, ktorý má napomôcť  odhaľovaniu kartelov a k efektívnejšej aplikácii Zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Kartely predstavujú oblasť dohôd obmedzujúcich súťaž,  ktoré sú mimoriadne ťažko odhaliteľné. Dopady takýchto dohôd sú však značné, napr. odborné štúdie udávajú, že zisk z kartelov predstavuje ročne celosvetovo až 25 biliónov eur [Connor a Helmers (2006) STATISTICS ON MODERN PRIVATE INTERNATIONAL CARTELS, 1990-2005] a spôsobuje zvýšenie cien o cca 30 až 50% [Kwoka, J.E.: (1997).: The Price Effect of Bidding Conspiracies: Evidence from Real Estate „Knockouts“, 42 Antitrust Bulletin, 503; OECD, DAF/COMP(2005)40, 30.09.2005, Draft Report on Hard core cartels]. Účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž používajú čoraz sofistikovanejšie metódy na utajenie svojich aktivít, a preto sú ťažšie odhaliteľné. Úrady na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii a vo svete stále viac využívajú inštitúty, ktoré napomáhajú odhaľovaniu týchto dohôd, zvyšujú pravdepodobnosť ich odhalenia a tým pôsobia aj preventívne. Jedným z týchto inštitútov je aj inštitút tzv. oznamovateľa, ktorý už bol zavedený napríklad v Maďarsku alebo Veľkej Británii. Tento inštitút finančne motivuje osoby, ktoré disponujú dôkazmi o dohode obmedzujúcej súťaž k spolupráci s úradom a tak napomáha vymáhaniu práva hospodárskej súťaže a blahobytu spotrebiteľov. Oznamovateľom môže byť iba fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom podľa zákona.

Oznamovateľ, ktorý ako prvý poskytne úradu dôkazy o karteli (tento inštitút sa neuplatní v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých účastníci podnikajú na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca) a tieto budú podstatné pre rozhodnutie úradu, ktoré bude v prípade súdneho prieskumu potvrdené súdom a pokuta uložená rozhodnutím úradu bude zaplatená, vznikne nárok na odmenu vo výške 1% z uložených pokút v jednom rozhodnutí úradu, maximálne však 100 000 eur.  V prípade, že súd pri preskúmaní rozhodnutia zmení výšku pokuty uloženú úradom, základom pre výpočet odmeny bude takto zmenená pokuta. Podmienkou pre udelenie odmeny však je, že rozhodnutie úradu nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť.

V prípade, že by aj po potvrdení rozhodnutia súdom pokuta úradu nebola zaplatená, vzniká oznamovateľovi nárok na odmenu vo výške 50%  toho, čo by mu inak patrilo, maximálne však 10 000 eur. Takéto prípady sa v praxi úradu vyskytujú len ojedinele a je skôr nepravdepodobné, že by všetky spoločnosti- strany dohody zanikli a nebolo by možné pokutu vymôcť od žiadneho z účastníkov dohody.

Podanie oznamovateľa musí byť dostatočne kvalifikované, teda musí ísť o  dokumenty preukazujúce porušenie Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, prípadne  musí ísť o informácie alebo dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a zákona, ktorou sa majú získať rozhodujúce dôkazy preukazujúce takéto porušenie. Inštitút oznamovateľa si teda nemožno zamieňať s podaním podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona.  V podaní pritom musí oznamovateľ výslovne uviesť, že žiada o udelenie odmeny podľa § 38g zákona. 

Postavenie oznamovateľa je nezávislé od postavenia žiadateľa o uplatnenie programu zhovievavosti v tom zmysle, že je možná súbežná aplikácia programu zhovievavosti a inštitútu oznamovateľa. Zároveň však platí, že oznamovateľ nesmie byť zamestnancom podnikateľa, ktorý je žiadateľom o neuloženie alebo zníženie pokuty podľa § 38c zákona, ktorý túto žiadosť podal skôr ako oznamovateľ  predložil rozhodujúci dôkaz. Predpokladá sa tiež, že existencia inštitútu oznamovateľa vyvolá tlak na podávanie žiadostí o uplatnenie programu zhovievavosti, a tak umožní efektívnejšie odhaľovanie protiprávnych konaní, keďže dôkazy o protiprávnom konaní bude možné získať i od oznamovateľa, ktorý je motivovaný finančnou odmenou. 

Oznamovateľova identita bude úradom chránená v prípade, ak o to oznamovateľ požiada.

V záujme zabezpečenia ochrany oznamovateľa zákon výslovne uvádza, že oznámenie podľa § 38g zákona nemôže byť súčasným porušením prípadných povinností mlčanlivosti oznamovateľa podľa osobitných predpisov alebo uzavretých dohôd, napríklad pracovnoprávnych alebo iných zmluvných typov. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje verejný záujem na odhaľovaní takýchto porušení, nakoľko, ako je vyššie uvedené, poškodzujú ekonomiku aj spotrebiteľa, tento prevažuje nad súkromným záujmom prípadného podnikateľa utajiť takéto konanie a teda oznamovanie tejto protiprávnej činnosti nemôže byť súčasne považované za protiprávne.

 

Nahliadanie do spisu

Nahliadanie do spisu ako súčasť práva na obhajobu je významným procesným právom, a preto úrad pristúpil k jeho detailnejšej a osobitnej právnej úprave. Každý účastník konania je oprávnený osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu nazerať do spisu súvisiaceho s jeho prejednávanou vecou. Úrad je povinný umožniť mu prístup ku všetkým podkladom v spise s výnimkou tých, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu ochrany podľa zákona alebo podľa osobitných predpisov. Účastníci konania a ich zástupcovia majú teda právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, prípadne dostať informácie zo spisov iným spôsobom. Z nazerania do spisu je vylúčená zápisnica o hlasovaní, ktorá je tajná. Úrad poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním podľa osobitného predpisu.

 

Definícia dôvernej informácie

V právnej úprave doposiaľ absentovala definícia dôvernej informácie napriek tomu, že zákon tento pojem používal. Dôvernou informáciou sa na účely  zákona považuje  informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom, je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla alebo  inej osoby.

Charakter dôvernosti bude potrebné vyhodnotiť vždy v kontexte konkrétneho prípadu. Môžu ňou byť napríklad  identifikačné údaje subjektu, ktorý predložil určité informácie úradu, ak by mu v dôsledku toho mohli  hroziť odvetné opatrenia zo strany jeho obchodného partnera, ktorého sa tieto informácie týkajú.

Zrovnoprávňuje sa režim ochrany obchodného tajomstva a dôvernej informácie v porovnaní s doterajším znením § 28, v zmysle ktorého dôvernosť informácií mala iný stupeň ochrany ako obchodné tajomstvo, keďže  nebola prekážkou ich zverejnenia, ak dôverné informácie  boli nevyhnutné pre rozhodnutie, a ak účastník konania neposkytol  iné znenie informácií a podkladov, ktoré neobsahovali obchodné tajomstvo alebo nemali dôverný charakter.