Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Môže do občianskeho súdneho konania vstúpiť ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa? Ak áno, za akých podmienok?
Táto otázka vyvolávala interpretačné problémy súdov dlhšie obdobie. Od 1. januára 2015 ju výslovne rieši novela Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 353/2014 Z. z.). Zákon ustanovuje, že na vstup tejto osoby do konania sa vyžaduje súhlas účastníka tohto konania.
Zákon z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014).
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol...“. V bodoch 53. až 56. sa (medziiným) konštatuje, že odmietnutie pripustiť vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13.
Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.
Súvisiace články:
Zmeny v súdnom konaní od 1.1.2015
Zvukový záznam ako novinka súdneho konania